Hladinu na dioráme robia tri skupiny materiálov. Dvojzložkový epoxid sa lieva do uzavretej vaničky a zvládne hĺbku niekoľkých milimetrov naraz. Akrylové vody a gély sa nanášajú po tenkých vrstvách na kaluže, vlnky a penu. Tretia skupina sú doplnky: tónovače do odlievanej vody, biely zvýrazňovač hrebeňov, podkladový odtieň na dno, hotové vodné platne a dosky a lesklé médiá v matnom, saténovom aj lesklom stupni. Nižšie je popísané, ako sa jednotlivé materiály správajú a v akom poradí idú na model.
Rozhodujú tri veci: hĺbka, lesk a pohyb. Hĺbku nerobí materiál, ale namaľované dno – čím ďalej od brehu, tým temnejší odtieň. Lesk dáva finálna vrstva. Pohyb je práca gélu, ktorý sa štetcom alebo špáradlom vytiahne do hrebeňov a nechá zaschnúť. Poradie je vždy rovnaké: dno, farba, odliatie hladiny, vlnky, biele penové hrebene.
Dvojzložkový epoxid sa mieša v pomere podľa návodu a tvrdne aj cez noc. Potrebuje dokonale utesnené okraje, inak vytečie. Hodí sa na rybníky, priekopy, prístavné bazény a na kus rieky. Pracujte na vodorovnej ploche, ktorú necháte 24 hodín v pokoji.
V nádobke sú biele alebo zakalené a zasychajú do priezračna. V tenkých vrstvách nevytečú a zvládnu aj svahovitý terén. Odtiene od tropického tyrkysu po kalnú hneď nahradia maľovanie dna, keď staviate len kaluž alebo mokrú vyjazdenú koľaj.
Na penu za loďou, na pereje a na nárazy o skalu sa používa biely zvýrazňovač nanesený na už zaschnutú hladinu. Na mokrý lesk na blatníkoch alebo plachte stačí lesklé médium v tenkej vrstve. Platí tu, že menej je lepšie: celoplošný lesk pôsobí ako lak, zatiaľ čo niekoľko lesklých miest oko prečíta ako vodu.