Šestnástina patrí k najväčším mierkam, v ktorých sa scény stavajú, a doplnky to kopírujú. Nájdete tu úseky chodníka a mačacích hláv, ruinu domu, lesnú sadu, drevené vedrá a konvy, lyže, prenosnú radiostanicu a predovšetkým rozsiahlu skupinu papierových tlačí: podlahové dlaždice, dobové noviny, plagáty, mapy, listy, platidlá, tabule aj vytlačené plachty. Nižšie sa dočítate, čo šestnástina dovolí a ako s papierovými tlačami pracovať.
V mierke 1:16 meria figúrka 10,9 centimetra, teda necelých jedenásť, takže jediná postava s pár predmetmi okolo už je hotová dioráma. Tomu zodpovedá aj sortiment: namiesto sád drobností sú tu jednotlivé výrazné prvky — kus chodníka, úsek dláždenej cesty, rohová ruina, strom so zemou pri päte. K tomu veľká skupina plošných tlačí, pretože vo veľkej mierke je na novinovom liste čitateľný titulok a na mape vidíte jednotlivé cesty.
Veľká mierka neznesie zhluk. Jedna figúrka, jedna činnosť, dve alebo tri veci, ktoré tú činnosť vysvetlia. V šestnástine totiž oko prečíta aj to, čo postava drží v ruke, takže o príbehu rozhoduje výber predmetov, nie ich počet.
Vytlačené dokumenty, plagáty a dlaždice sa nelepia nasucho. Vystrihnite ich ostrým skalpelom s pravítkom, okraje pretrite tmavým odtieňom, aby nesvietil biely rez, a pokladajte ich zriedeným disperzným lepidlom. Papier pritom mierne navlhne a dá sa tvarovať do nerovností podkladu. Po zaschnutí povrch zmatnite, inak bude plocha odleskami prezrádzať, že ide o tlač.
Scéna v mierke 1:16 býva ťažká a veľká, preto začnite od pevnej základne a poriadne ju podlepte. Penový základ vo väčšej hrúbke, spevnený povrch a solidný rám sú tu nutnosť, nie nadštandard — prenášanie hotovej scény inak skončí trhlinou cez pol dlažby.
Veľká mierka odmeňuje trpezlivosť a nemilosrdne ukáže každú ušetrenú minútu. Ak vás priťahuje detail, ale chcete menšie nároky na miesto, pozrite sa na doplnky pre diorámy 1:24.