Stoštyridsaťštvorka je mierka, v ktorej sa dá postaviť celý vývojový rad ponorky na jednu policu. Sekcia začína priekopníkmi — francúzskym elektrickým člnom z osemdesiatych rokov devätnásteho storočia, parným člnom a talianskym experimentálnym typom — pokračuje člnmi druhej svetovej vojny vrátane malých pobrežných a prvého skutočne moderného typu s vnútrom a končí pri súčasných jadrových a dieselelektrických triedach. Nižšie poradíme, ako takú radu zložiť a na čo si pri nej dať pozor.
Rozsah je tu väčší než v ktorejkoľvek inej mierke vetvy: malý pobrežný čln má v skutočnosti okolo štyridsiatich metrov a vyjde na dvadsaťosem centimetrov, zato súčasná jadrová ponorka s takmer stovkou metrov dosiahne cez šesťdesiat centimetrov. Práve preto je rozumné rozhodnúť sa, či staviate vývojový rad, alebo zbierku moderných tried — v prvom prípade počítajte s policou, kde sa veľkosti výrazne líšia.
Tri čluny z konca devätnásteho storočia sú samostatná kapitola. Elektrický aj parný pohon, trup s nitovanými platňami a takmer žiadna nadstavba — stavba je krátka, zato lak musí byť čistý, pretože na modeli nie je kam schovať chybu. Tieto typy navyše dávajú zbierke príbeh, ktorý jadrové čluny samy neunesú.
Oceánske aj malé pobrežné čluny, a k nim prvý typ s úplne moderným tvarom trupu, ktorý vychádza aj vo verzii s vnútorným zariadením. Tieto stavby sú vďačné na patinovanie: odlupujúca sa farba, porast pod vodoryskou a hrdzavé stopy okolo prielezov.
Jadrové útočné a raketové čluny, dieselelektrické typy a súčasné európske a japonské triedy. Povrch je hladký a jednofarebný, takže práca sa presúva k dokonalej príprave trupu a k jemnému prechodu medzi nadvodnou a podvodnou časťou.
Ak chcete väčší trup a vnútorné sady, prejdite na modely ponoriek 1:72; najpočetnejšiu ponuku typov drží mierka 1:350.