Táto sekcia drží dve susedné mierky naraz a obe majú rovnaký účel: doplniť scénu, nie stáť vo vitríne samostatne. V mierke 1:32 nájdete dve sady s figúrkou jazdca pri stroji, v mierke 1:35 civilný japonský motocykel malej kubatúry a historický stroj z roku 1906; veterán vychádza v oboch veľkostiach, takže si vyberiete podľa toho, s čím ho staviate. Nižšie vysvetlíme, kam ktorá mierka patrí a ako stroj do výjavu zasadiť.
Rozdiel medzi 1:32 a 1:35 je v praxi deväť percent, čo oko pri dvoch rôznych objektoch neodhalí. Napriek tomu sa nemiešajú: tridsaťdvojka je letecká mierka a motocykel v nej sadne k modelom lietadiel 1:32, kým tridsaťpiatka je mierka obrnenej techniky a figúrok, takže stroj patrí do scény s vojenskou technikou 1:35. Hotový motocykel meria v oboch prípadoch okolo šiestich centimetrov.
Dve sady tridsaťdvojky sa dodávajú s figúrkou, jedna z nich ako výjav s jazdcom v sedle. Taká skupina je v scéne hotový príbeh a nepotrebuje nič ďalšie — iba podstavec a pár drobností okolo. Figúrku farbite oddelene od stroja a spojte ich až nakoniec, inak sa k sedlu a k nohám jazdca nedostanete.
Japonský motocykel malej kubatúry je typická civilná stafáž do mestského alebo dedinského výjavu. Veterán z roku 1906 je iná úloha: drôtové kolesá s veľkým priemerom, odhalený remeň a takmer žiadne krytie, takže všetko stojí na čistote spojov a na tom, ako zvládnete lesk čierneho laku a mosadzné dieliky.
Motocykel nikdy nestavajte na rovnú plochu bez stopy. Stojan sa zaborí, kolesá nechajú v prachu koľaj a pod motorom býva mokrý fľak — bez týchto troch vecí stroj v scéne pláva. Výšku figúrky overte voči ostatným postavám výjavu, nie voči motocyklu.
Ešte drobnejšiu stafáž do koľajiska nájdete v motorkách 1:87, celú vetvu potom v modeloch motoriek.