Patinovacie prípravky sú patina v najpohodlnejšej podobe. Práškové palety sa naberajú hubkou alebo aplikátorom a rovno sa vtierajú do povrchu, pastové tyčinky sa nanášajú ako voskovka a rozotrú sa prstom. Netreba riedidlo, miešanie ani čakanie na zaschnutie — a presne preto po nich modelári siahajú, keď chcú mať patinu hotovú za jeden večer. Nižšie nájdete rozdiely medzi práškovými paletami a pastovými tyčinkami aj rady, ako nános udržať pod kontrolou.
Klasický postup s washmi, filtrami a pigmentmi dáva najväčšiu voľnosť, ale vyžaduje poradie vrstiev, lakové medzivrstvy a trpezlivosť. Tieto prípravky to zjednodušujú: pracujú nasucho alebo polosuchou pastou, nanášajú sa rovno na hotový matný lak a výsledok je vidieť okamžite. Keď sa vám nános nepodarí, väčšinou ho zotriete suchou handričkou a začnete znovu.
Hodia sa teda na prvý patinovaný model, na rýchle oživenie staršej stavby vo vitríne, na detské a klubové projekty — a tiež ako doplnok klasického postupu, napríklad na dotiahnutie sadzí pri výfuku alebo na zosvetlenie ohmataných hrán.
Naberajú sa priloženým aplikátorom alebo hubkou a vtierajú sa do povrchu krúživým pohybom. Palety sa vedú v zostavách po niekoľkých odtieňoch, od sadzí a hrdze po piesok a sneh, takže si tón skladáte priamo na modeli. Čím tvrdší prítlak, tým viac hmoty na povrchu zostane. Najlepšie fungujú na matnom povrchu, kde sa majú čoho chytiť; na lesku sa takmer nedržia.
Nanášajú sa ako voskovka priamo na miesto, kde má špina začínať, a potom sa rozotrú prstom, štetcom alebo gumovým hrotom. Keďže sú hmotnejšie, dajú sa nimi urobiť aj výrazné zvislé stopy a nabalené nánosy, nielen jemný prach.
Prášková aj pastová patina na matnom povrchu drží prekvapivo dobre, ale pri modeli, s ktorým sa bude manipulovať, je rozumné ju nakoniec uzavrieť tenkou vrstvou matného laku. Počítajte s tým, že po prelakovaní sa odtieň mierne usadí a zosvetlené hrany stratia časť kontrastu.
Prášková patina je najkratšia cesta k uveriteľnému modelu — skúsenejšie postupy nájdete v kategórii Weathering.