Výsledok práce sa tu rozbehne, rozletí alebo rozpláva. Patria sem diaľkovo ovládané autá, vrtuľník aj kvadrokoptéra, pásové vozidlo a lodný model, mechanické a kráčajúce roboty, balzové i penové hádzadlá, modely s navinutým gumovým zväzkom a letajúci šarkan. Na rozdiel od modelov do vitríny sa tieto stroje stavajú preto, aby fungovali venku — a podľa toho sa aj vyberajú. Nižšie sú rozdiely medzi jednotlivými skupinami aj praktické rady, čo si k modelu hneď pripraviť.
Prvou skupinou sú diaľkovo ovládané modely. Majú vysielač, prijímač, motor a pohyblivé diely, takže ich život závisí skôr od opatrnosti pilota než od kvality lepidla. Druhou skupinou sú voľne letiace modely: hádzadlá z balzy alebo ľahkej peny, modely s vrtuľou na navinutý gumový zväzok a klzáky. Tie nemajú žiadnu elektroniku, letia len vďaka vyváženiu a profilu krídla.
Dieťaťu do desiatich rokov sadne hádzadlo z peny alebo balzy: zloží sa za pol hodiny, a keď skončí v tráve, nič hrozné sa nestane. Kto chce po prvom úspechu viac, pokračuje k autám a vrtuľníkom, kde už treba cit pre plyn a pre pristátie. Mechanické modely s natiahnutým perom bavia aj dospelých — je na nich názorne vidieť, ako prevody pracujú.
Do bytu sa vojde malá kvadrokoptéra alebo robot. Autá chcú asfalt, crawler naopak kamene a hlinu. Hádzadlá potrebujú voľnú plochu bez stromov, šarkan otvorené pole a stabilný vietor, lodný model kúsok tichej vody. Rybník zarastený rákosom je horšia voľba, než sa zdá.
Časť modelov dostanete hotovú, časť ako stavebnicu, ktorú treba zlepiť a vyvážiť. Vždy si overte, či balenie obsahuje aj pohon, vysielač a batérie. Pri voľne letiacich modeloch rozhoduje hmotnosť: pár gramov lepidla naviac dokáže pokaziť celý let.
Ak hľadáte skôr model do vitríny než do vzduchu, zamierte na plastikové modely: nehýbu sa, zato majú neporovnateľne viac detailu.