Ponorka je na stavbu úplne iná úloha než hladinová loď. Tvorí ju dlhý rotačný trup, pri ktorom rozhoduje jediná vec — ako presne zlepíte obe polovice. Škára po celej dĺžke je na hladkej ploche vidieť na prvý pohľad a doladiť ju neskôr znamená brúsiť a tmeliť celý trup znova.
Zato nadstavieb a drobných dielov je výrazne menej než pri krížniku, takže model postupuje rýchlo. Práca sa potom presúva tam, kde je pri ponorkách najviac vidieť: do povrchu. Odlupujúca sa farba, biologický porast pod vodoryskou a hrdzavé stopy okolo prielezov robia zo sivého trupu vierohodné plavidlo.
Mierka 1:350 je pri ponorkách najpraktickejšia a zároveň najbohatšie obsadená — model má rozumnú dĺžku a dá sa postaviť do série vedľa hladinových plavidiel tej istej veľkosti. 1:400 drží predovšetkým čluny druhej svetovej vojny a 1:700 je najmenšia voľba, vhodná na doplnenie celého zväzu.
1:200, 1:144 a 1:72 dávajú priestor pre nity, prielezy a štruktúru platní. 1:48 drží jediný oceánsky čln s trupom dlhým 1,4 metra, zato 1:35 je mierka miniponoriek a samostatných torpéd, ktoré sa dajú postaviť do scény s figúrkami. Počítajte s dĺžkou — oceánsky čln vo veľkej mierke potrebuje miesto a dobre nesené uloženie.
Polovice trupu zlepte naraz a po celej dĺžke, nie po častiach — inak sa škára rozíde. Pred lepením skontrolujte, či sa obe polovice v priečnom priereze skutočne kryjú; pri dlhých dieloch bývajú skrútené a treba ich vyrovnať.
Ak s ponorkami začínate, zvoľte 1:350. Krátky trup sa zlepí bez problémov a prácu s povrchom sa naučíte skôr, než sa pustíte do veľkej mierky, kde je každá chyba štyrikrát väčšia.