Guľatina je najjednoduchší profil, aký existuje, a zastane na modeli najviac rôznych vecí. Najtenšie kusy majú 0,64 mm a pripomínajú silnejší vlasec, najsilnejšie idú k 6,4 mm; základná rada má dĺžku 250 mm.
Vznikajú z nej stojky a stĺpiky, osi a čapy, zábradlia, antény, držadlá, hydraulické piestnice aj jednoduché nity, ak odrezok len zapichnete do navŕtaného otvoru a zabrúsite do kôpky. Plný prierez navyše znesie brúsenie do hrotu, takže z rovnakej tyčky urobíte aj zúžený stĺpik.
Plný materiál znamená, že guľatina nepraskne pri ohybe za studena, dá sa brúsiť do hrotu a po odrezaní má čisté kruhové čelo. Nehodí sa tam, kde musí byť vidieť otvor; na to sú plastové rúrky.
Najtenšie rady pod jeden milimeter používajte v mierke 1:48 a menších na zábradlia, antény a rozvody. Jeden až dva milimetre zodpovedajú v mierke 1:35 rúrke okolo 5 cm, čo je typické madlo alebo stĺpik. Nad tri milimetre už ide o piliere, osi kolies a hriadele, teda skôr veľké mierky od 1:24 vyššie.
Keď guľatinu použijete ako čap, zvoľte priemer o jednu veľkosť menší, než je navŕtaný otvor, a vôľu dorovnajte farbou. Diel sa potom dá pred zalepením nastaviť. Pri statických stojkách naopak chcete tesné uloženie, aby profil držal sám a nemusel sa podopierať.
Na veci, ktoré sa budú tvarovať do zložitejších kriviek alebo nesú zaťaženie – ťahadlá, rozvody, lanká pri podvozku – je spoľahlivejší medený či mosadzný drôtik. Plast po mnohých ohyboch zbelie a môže sa zlomiť, kov drží tvar bez pruženia naspäť.
Počas lepenia býva užitočné model podoprieť, aby sa stojky nerozišli; na to slúžia stojany a klipy.