Modelársky sneh sa robí dvoma cestami: sypkým práškom, ktorý sa po nasypaní zafixuje spojivom, a hotovou pastou, ktorá sa nanáša štetcom alebo špachtľou tam, kde má sneh prilipnúť. V kategórii nájdete prášok s veľkosťou vločky okolo sedem desatín milimetra, jemné aj vločkové varianty, spojivá a zimné efekty pre tajúci a ušliapaný sneh. Nižšie je rozpísané, ako sa líši svieža nádielka od snehu starého tri dni.
Sneh sa na scéne chová podľa toho, aký je starý. Svieži je hladký, nepošliapaný a vypĺňa nerovnosti, takže terén pod ním mizne. Pár dní starý sneh má vyjazdené koľaje, sivé okraje a vyčnievajúcu trávu. Tajúci sneh je mokrý, miestami preč a všade okolo neho je blato. Z týchto troch variantov si vyberte dopredu, pretože každá sa robí iným materiálom: prášok na svieži, pasta na ušliapaný a kombinácia pasty s vodnými efektmi na tanie.
Najprv sa plocha potrie spojivom alebo riedkym disperzným lepidlom, potom sa prášok nasype cez sitko z výšky niekoľkých centimetrov, aby dopadal rovnomerne. Po zaschnutí sa postup zopakuje tam, kde má byť vrstva hlbšia. Nikdy nesypte sneh na suchý povrch a nepritláčajte ho — stratí nadýchanosť.
Pasta sa hodí na rímsy, na nános na pásoch a kolesách, na čiapku kameňa a na okraje striech. Nanáša sa špachtľou alebo starým štetcom v nepravidelných kusoch, nie ako rovnomerná vrstva. Sneh totiž nikdy neleží všade rovnako, drží sa v závetrí a padá z miest, kadiaľ niekto prešiel.
Čisto biela plocha vyzerá ako cukor. Skutočný sneh má v preliačinách modrosivý tieň a pri cestách špinavý okraj. Pomôže veľmi zriedená sivomodrá lazúra do preliačin a jemný prach tam, kde jazdila technika. Až potom začne scéna vyzerať chladne.
Zimná scéna je vďačná v tom, že sneh zakryje väčšinu práce na teréne. Zároveň je nemilosrdná k tomu, čo trčí von, takže detailom nad vrstvou venujte dvojnásobnú pozornosť a ostatné materiály hľadajte v scénických doplnkoch.