Scénické doplnky sú vrstva, po ktorej sa z holého podkladu stane krajina: trávny flok a rohože, statická tráva, hotové trsy, lístie, machy, foliáž, posypové štrky, stromy, kríky aj leptané a semi-latexové rastliny. Sortiment pokrýva všetko od jemného prachu na okraj cesty po palmové listy v mierke 1:35 a smreky vysoké cez tridsať centimetrov. V texte nižšie nájdete postup po vrstvách aj rady, ako jednotlivé materiály kombinovať.
Ide o materiály, ktoré na dioráme zastupujú živú prírodu a zem pod nohami. Sypké materiály — flok, mikroflok, drť, štrk a piesok — tvoria plochy. Hotové prvky, teda trsy, kríky, živé ploty, kapradiny a stromy, robia výšku a tieň. Tenké listy z leptu, papiera a semi-latexu zvládnu detail, na ktorý by sypká hmota nikdy nedosiahla: jednotlivý javorový list, lano vínnej révy, okraj trstiny nad vodou.
Najprv podklad a farba zeminy, potom Posypové materiály na cesty a vyšliapané plochy, potom trávny porast a až nakoniec výška. Opačný postup skončí tým, že lepidlo zašpiní hotové trsy a tie zosivejú.
Elektrostaticky stavaná statická tráva dá rovnú plochu s vláknami nahor. Trávne trsy na samolepiacom podklade riešia remízky a okraje bez prípravy. Trávové foliáže a rohože pokryjú veľkú plochu rýchlo a hodia sa ako základ pod detailnejšie vrstvy.
Dva až tri milimetre zodpovedajú sečenej tráve v mierke 1:35 a bujnému porastu v mierke 1:72. Päť až šesť milimetrov je neudržiavaná medza, desať až dvanásť milimetrov vysoká tráva — v mierke 1:35 zodpovedá 35 až 42 centimetrom. Skutočná trstina vysoká meter a pol až tri metre by v tejto mierke potrebovala 43 až 86 milimetrov, takže sa robí z leptu alebo z laserom rezaného papiera. Jediné vlákno dlhé centimeter pokazí mierku celej scény, preto dĺžku vyberajte podľa figúrky, nie podľa vzhľadu v sáčku.
Keď bude zeleň na mieste, celú scénu zrovná prach. Jemne rozotrené weatheringové prípravky položia na trávu rovnaký odtieň, aký má cesta aj blato na kolesách, a scéna tým prestane vyzerať ako zlepenec materiálov.