Zimmerit bol antimagnetický náter nemeckých obrnených vozidiel druhej svetovej vojny: ryhovaná pasta nanášaná na pancier, ktorá mala zabrániť prichyteniu magnetických náloží. Pre modelára znamená charakteristický vrúbkovaný povrch Tigerov, Pantherov či StuGov z rokov 1943 a 1944, ktorý bežný kit väčšinou nemá. Reliéfne sady z tejto kategórie ho na model prenesú bez zdĺhavého rytia do tmelu; ako vybrať tú správnu, čítajte nižšie.
Od konca roku 1943 dostávali nemecké stredné a ťažké obrnené vozidlá z výroby vrstvu pasty, ktorej hlavným plnivom bol síran bárnatý, doplnený pilinami, okrovým pigmentom, sulfidom zinočnatým a spojivom na báze polyvinylacetátu; hrebeňom sa zbrázdila do rýh alebo vaflového vzoru. Nemagnetická vrstva zväčšila odstup od ocele natoľko, že magnetické kumulatívne nálože nedržali. V septembri 1944 sa s nanášaním prestalo, okrem iného pre nepodložené obavy z horľavosti; pre modelára tým vzniklo presne ohraničené obdobie, keď stroj zimmerit niesť musí a kedy naopak nesmie.
Reliéfne sady sa krájajú na panciere konkrétnych modelov, pri každej položke preto nájdete určený kit. Vzor aj rozstup rýh zodpovedajú mierke, od pätatridsiatky po štvrtkovú veľkosť.
Popri čistom vzore existujú aj varianty so stopami bojového opotrebenia, kde je vrstva miestami odlúpnutá až na pancier. Taký povrch dá weatheringu skvelý základ a stroj vyzerá, že má za sebou front, nie prehliadku.
Pre stroje, na ktoré sada nevyšla, zostáva klasika: tenká vrstva dvojzložkového tmelu a trpezlivé ryhovanie ozubenou špachtľou. Je to pomalšie, zato to funguje v ľubovoľnej mierke.
Vhodné predlohy, od Tigeru po Jagdtiger, nájdete medzi modelmi vojenskej techniky 1:35; jemné kovové doplnky k nim dodajú lepty pre vojenskú techniku.